Lukov

Lukov leží na severnom úpätí Čegrova, v hornej časti údolia Tople v priemernej nadmorskej výške 420m.

Prvá priama písomná zmienka je z roku 1264. Lukovský majetok a priľahlú časť doliny Tople a Čergovského pohoria kráľ Karol Róbert daroval v roku 1322 šľachticovi Mikčovi z Karol Róbert rodu Akoš súčasne s Pečovskou Novou Vsou. Darovacia listina však Lukov menovite neuvádza. V roku 1355 sa spomína ako Lukov, obec patriaca panstvu Nový Hrad, kedy Mikčov syn Roland zámenou dal Ladislavovi z Kamenice majetok v susedstve Lukova. Z tohto dokumentu je zrejme, že tunajšie sídlo jestvovalo aj pred rokom 1355 a vybudovali ho usadlíci podľa zakúpeného práva spolu so šoltýsom.

V písomnostiach zo 14.-15. storočia, vyskytuje sa pod názvom Lukua, neskôr v 16. storočí sa pravidelne objavuje maďarizovaný tvar Luko.

Okolo roku 1518, kedy už Lukov patril Forgáčovcom, sa zemepáni snažili usadiť valašskú domácnosť zo susednej Venecie, čo poškodzovalo záujmy šľachticov z Kapušian. Obyvateľstvo bolo ochudobňované a vzrastal počet želiarov. Koncom 16. storočia bol Lukov stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom rusínskeho pôvodu.

Koncom 17. storočia sa tu vyskytol dobytčí mor a veľa obyvateľov so vysťahovalo. Roku 1771 v Lukove postavili výrobňu potaše a v rokoch 1860-1872 bola v činnosti papiereň. V roku 1828 bolo v obci 112 domov a 870 obyvateľov.

Výrobňa potášeV 18. storčí tu zriadili aj malé kúpele. Miestny veľkostatok a rozsiahle lesy vlastnili Aspremontovci a v 19. storočí Anhalt. Obyvatelia chovali ovce, zhotovovali šindle, pálili drevené uhlie a pracovali v lesoch. V polovici 19. storočia sa začalo veľké vysťahovalectvo, ktoré prebiehalo aj za I. ČSR. V roku 1947 sa viac rodín odsťahovalo do bývalého Sovietskeho zväzu, na Ukrajinu. V jeho susedstve pri západnom brehu Tople bola dedina Venecia.

Kráľ Žigmund v roku 1410 daroval šľachticom z Kapušian okrem hradného panstva Kapušany aj panstvo Malcov s Veneciou, o ktorej darovacia listina uvádza, že bola opustená, čo nepriamo dosvedčuje, že tu pred tým sídlil šoltýs s rodinou.

V písomnostiach z 15.-16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod názvom Wenecze, čo bol maďarizovaný názov slovenského Venecia. Je evidentné, že jeho základom je latinský názov Venetia, teba Benátky v Taliansku. Bola to pravdepodobne skupina sklárov z ostrova Murano , patriaceho do Venecie, ktorých tu usadili zemepáni a ktorí osídlili toto územie. Sklárska tradícia tu bola živá ešte donedávna. Venecia zostala dlhé obdobie súčasťou panstva Malcov a vo vlastníctve Kapušian. V roku 1427 tunajšie domácnosti zdanili a neskôr sa sedliaci odsťahovali, prípadne stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov.

V roku 1787 mala Venecia 35 domov a 235 obyvateľov, v roku 1828 to bolo 41 domov a 336 obyvateľov.

V roku 1943 bola pripojená k obci Lukov. V rámci elektrifikácie v 50-tých rokoch v Lukove bola postavená malá vodná elektráreň, ktorá bola medzi prvými troma svojho druhu v Československu. V tomto období bola prevádzkovaná aj pekáreň. Chlieb sa rozvážal traktorom do okolitých obcí.

Medzivojnova a povojnova história obce lukov klikni tu...

Copyright © 2011 - 2015 OBEC LUKOV | Všetký práva vyhradené | Posledná aktualizácia 15.02.2011