Samosprávny kraj
Prešovský
Okres
Bardejov
Región
Horný Šariš
Rozloha
2859 ha
Počet obyvateľov
642
Prvá písomná zmienka
V roku 1264
Celková rozloha katastrálneho územie je 2 788, 45 ha, [27,88 km2] . Na tejto rozlohe žije k 23.01.2015, 622 obyvateľov, čo je 22,306 obyvateľov na 1 km2. Kataster obce leží na východnom úpätí Západných Karpát, na severnom úpätí Čergovského pohoria, v hornej časti údolia Toplianskej doliny v priemernej nadmorskej výške 420m. Je súčasťou celku Horný Šariš, so známou metropolou a perlou Horného Šariša, zapísanou do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, mesta Bardejov.
Rozlohou katastra sa obec zaraďuje na tretie miesto v katastrálnom území čomu nasvedčuje aj počet susediacich katastrálnych celkov. Kataster obce susedi s dvanástimi katastrálnymi územiami. Zo severu sú to Lenartov, Malcov a Gerlachov, na severovýchod až východ sú to Kružlov a Bogliarka, juhovýchod Kríže, juh až juhozápad Livov a Livovská Huta. Na západ sú to: Šarišské Jastrabie, Čirč, Ruská Voľa nad Popradom a Obručné.
Obcou Lukov prechádza štátna cesta II. triedy s priamym napojením zo severu na cestu I. triedy v smere Bardejov – Stará Ľubovňa – Poprad. Kataster obce je prepojený so spádovou obcou a okresným mestom prevažne autobusovou a individuálnou dopravou.
Geologická stavba
Z geologického hľadiska je územie budované v prevažnej miere pieskovcami menej ílovcami ide o hrubý flyš (čergovské a magurské pieskovce), ktoré sa formovali v eocéne. V centrálnej a južnej časti územia sa ďalej nachádza menej rozsiahla oblasť, tvorená pestrými ílovcami a mangánmi (globiegerinové sliene) z kriedy a paleogénu vonkajších Karpát. Do západného cípu územia v menšom rozsahu zasahujú vápenité ílovce, sitovce pieskovce, sklzové telesá (malcovské a raciborské súvrstvie) z kriedy a paleogénu vonkajších Karpát. Vo východnom cípe územia sa v pomerne veľkom území vyskytujú sivé a pestré íly, prachy, piesky, štrky, slojky lignitu, sladkovodné vápence, a polohy tufitov formované v neogéne.
V rámci územia bol zistený jeden významný zlom, ktorý sa tiahne vo vzdialenosti cca. 10 km od mesta Bardejov a prechádza priečne územím.
Z geomorfologického hľadiska sa územie nachádza v centre pohoria Čergov. Toto pohorie predstavuje samostatnú jednotku v oblasti Východných Beskýd, kde vystupuje ako najmasívnejší horský celok. Na severe susedí s Ľubovianskou vrchovinou, na severovýchode s Ondavskou vrchovinou a na juhu a západe so Spišsko-šarišským medzihorím.
Klimatické oblasti
Z klimatického hľadiska oblasť patrí do okrsku mierne chladného, suchého s miernou zimou, severovýchodná tretina územia (paralelne s jeho hranicou) patrí do okrsku mierne teplého a veľmi vlhkého (vrchovinového).
Priemerná ročná, júlová, januárová teplota vzduchu
Priemerná ročná teplota vzduchu (1961 – 1990) sa pohybuje v rozpätí od 6 do 7°C), priemerná júlová teplota vzduchu v rozpätí od 14 do 16°C a priemerná januárová teplota v rozpätí od -5 do -6°C
Krajinná pokrývka
Na základe krajinnej pokrývky je možné vymedzené územie charakterizovať ako územie s prevažne zmiešanými a listnatými lesmi, ktoré sú lemované krovinatými porastmi. Miestami sú lesné plochy prerušované prirodzenými lúkami . Lúky a pasienky sa nachádzajú hlavne na východe (severovýchode) územia za obcou Lukov a Malcov a pri obciach Lenartov, Obručné, Livovská Huta, Livov, Čirč a obcou Ruská Voľa. Súvislá orná pôda sa vo väčšej miere nachádza medzi obcami Lukov a Malcov (Osičiny). Z hľadiska sídelnej zástavby je územie zastavané iba na okrajoch územia už spomínaných obcí. Heterogénne poľnohospodárske areály sa nachádzajú v malom množstve vo severovýchodnej časti územia.