Gréckokatolícka cirkev

Farnosť Pokrova Presvätej Bohorodičky
Lukov č. 31
086 05 Lukov

Farnosť Lukov sa nachádza na hornom toku rieky Topľa na severnom úpätí Čergovského pohoria. V súčasnosti má dve filiálne obce Livov a Livovskú Hutu. Tento stav je od roku 2004, predtým bol Livov samostatná farnosť s filiálkami Kríže a Livovská Huta. Preto budú okrajovo spomínané i historické súvislosti z bývalej farnosti Livov.

Dejiny farnosti Lukov siahajú pred rok 1500 ako to uvádza farský inventár z roku 1834. Podobný inventár z 23. februára 1860 sa vo farskom archíve zachoval doteraz.

Prvá písomne doložená zmienka je z 20. novembra 1726, keď sa v Lukove konalo prijatie Zamoščskej synody pre Šarišský dekanát pod vedením Jána Jozefa Hodermarského vikára biskupa Juraja Genadija Bizanciho. V tom čase tu bol farárom Konštantín Tarasovič, šarišský archidiakon. Na zasadaní tridsiatich troch kňazov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia bol prítomný i Vasiľ Tarasovič z Kružlova, ktorý pôsobil v Lukovskej farnosti v rokoch 1730 – 1736.

V písomných prameňoch z 18. storočia sa farnosť viackrát spomína a to hlavne v záznamoch latinských biskupov, ktorí ju vizitovali. V tomto období sa začala preukázateľne viesť matrika, čo sa viaže na rok 1729.

V správe z kanonickej vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho z roku 1746 sa spomína, že v Lukove je starobylý drevený chrám v dobrom stave a farárom je Vasiľ Tarasovič. Ako filiálka sa spomína Venécia, kde je drevený chrám v starobylom stave. Podobne starobylý drevený chrám je i v Livove, kde je farárom Lukáš Posseczký.

V čase príprav na zriadenie Prešovského biskupstva dňa 4. októbra 1814 vydala Najvyššia kráľovská rada pod číslom 23 034 žiadosť o vykonanie súpisu gréckokatolíckych chrámov. Vykonali ho rímskokatolícki farári v priebehu roku 1815.

Podľa neho farnosť Lukov patrila do Sekčovského dekanátu. Patronátne právo mal gróf Jozef Forgacs, ktorý bol fundátorom prvotného farského chrámu Pokrova presvätej Bohorodičky postaveného už z kameňa v roku 1800. Tento chrám si vystavili samotní gréckokatolícki veriaci s prispením ich zbierok a milodarov. Taktiež bolo zadovážené cele vybavenie chrámu vrátane zvonov.

Podobnou usilovnosťou veriacich bol vybudovaný a vybavený chrám v Livove, ktorý bol podľa láskavého a milostivého intimátu s číslom 14 347 z dňa 25. júla 1797 povýšený na farský chrám, ku ktorému je priradená ako filiálka Kríže. Zatiaľ je však obsluhovaný z Lukova.

V spomínanej správe sa uvádza i Venécia ako filiálka Lukova. Tu ma však patronátne právo rodina Kapy a chrám dotuje desiatimi cubulami pšenice.

Chram v roku 1833 zhorel aj s celou dedinou. Zachránil sa z nej len obraz Posledná večera, Nikolaj a Spasiteľ. V roku 1834 tento chrám bol znovuobnovená, no 8. augusta 1873 znovu zhorela aj s horným koncom dediny. Od roku 1873 tento chrám znovu slúži veriacim.

V blízkosti obce sa nachádza kaplnka postavená v roku 1828 je zasvätená Svätej trojici. V krásnom chotári sú tri kríže. Kríž pod obcou dala postaviť rodina Sidorjaková a Buliščaková v roku 1831. Pod Zvezlom – kríž dal postaviť Vasiľ Rohaľ-Zuzin, pri Potašnej kríž dal postaviť v roku 1889 Ján Šuťak.

Obyvatelia obce Lukov sú v prevažnej miere gréckokatolíckeho a pravoslávneho vierovyznania. V obci sa nachádzajú tri chrámy. Jeden pravoslávny a dva gréckokatolíckeho vierovyznania, z ktorých je drevený chrám zapísaný medzi národné kultúrne pamiatky.

Mgr. Juraj Danko

Zoznam sviatkov