Postavený v roku 1708. V roku 1740 bol pravdepodobne podstatne prestavaný a rekonštruovaný, kedy dostal súčasnú podobu.
Exteriér: Na mohutnej kamennej podmurovke, vyrovnávajúcej nerovnosť terénu, stojí drevená zrubová architektúra, ktorá reprezentuje prechod od staršieho centrálneho k novšiemu pozdĺžnemu typu východoslovenských drevených chrámov. Pozostáva z troch priestorov – svätyne, pozdĺžnej lode a otvorenej predsiene, nad ktorou sa vypína samonosná veža stĺpovej konštrukcie, zakončená izbicou pre zvony.
Pod svätyňou je umiestnená menšia pivnica. Je to jediný podpivničený chrám na Slovensku. Architektonickou zvláštnosťou je vysunuté podstrešie po bokoch lode. Strecha je pokrytá dreveným šindľom, z ktorej vystupujú tri na západ sa zvyšujúce veže. Tie majú ihlanovité ukončenie a na ich vrcholoch sú umiestnené individuálne riešené kovové kríže s originálnym profilovaním.
Interiér: Vnútorná výzdoba je prevažne baroková, z 18. storočia, no nachádzajú sa tu aj ikony zo 16. a 17. storočia.
Ikonostas je kvantitatívne najrozsiahlejšou časťou vnútornej výzdoby. Jeho vznik sa delí do dvoch časových etáp. Horná časť pochádza z druhej polovice 18. storočia. Hlavné ikony, s výnimkou sv. Mikuláša, sú staršie a pochádzajú od rôznych autorov.
Jednu z nich, ikonu Hodigitrie, napísal Andrej Gajecký, o čom hovorí nápis v cyrilike z roku 1736.
V strede sa nachádzajú kráľovské dvere s rokokovou rezbou a maľbou a badať na nich ľudový vplyv umelca.
Ďalšou časťou ikonostasu je rad cirkevných sviatkov („prazdnikov“), ktorého zvláštnosťou je vyobrazenie Kristovej tváre. Nepredstavuje totiž klasický východný Mandylión, ale západný Veraikon, odtlačok zmučenej tváre Krista s tŕňovou korunou na Veronikinej šatke. Tento rad nie je kompletný, chýba tu pät výjavov.
Tretí rad sa nazýva Deésis s vyobrazením Krista Veľkňaza v strede a po stranách sú vyobrazení svätý apoštoli. Štvrtý rad pozostáva z dvoch poschodí ktoré obsahujú vyobrazenia významných postáv Starého zákona – praotcov, prorokov a kráľov Izraela. Na samom vrchole ikonostasu je postavená nezvyčajná trojrozmerná plastika Kalvárie.
Oltár s centrálnym obrazom Novozákonnej sv. Trojice pochádza z konca 18. storočia. Procesiová ikona s obrazmi po oboch stranách je z 19. storočia.
Medzi ďalšie exponáty v chráme patrí Posledný súd zo 16. storočia. Ide o temperu na dreve s vyobrazením Krista, Bohorodičky, sv. Jana Krstiteľa a kľačiaceho Adama a Evu po stranách. Zaujímavé sú zobrazenia hriešnikov. Vidíme tam čarodejníka, vraha, zlodeja, závistlivca, šenkára, opilcov, ktorým čert nalieva do úst pálenku.
Na jednej z ikon je zachovaný donátorský nápis na jej spodnej časti, ktorý prezrádza, že bola darovaná 27. júla 1654 do chrámu Narodenia Bohorodičky v poľskej obci Nowa Wies (asi 35 km severozápadne od Lukova). Z historických prameňov vyplýva že išlo o tento chrám. Časom sa stal nevyhovujúci a prebytočný. Preto ho odtiaľ kúpili, previezli a znova postavili. V roku 1708 bol pravdepodobne znova posvätený, pričom dostal nové patrocínium sv. Kozmu a Damiána.
K pôvodnému vybaveniu kostola patrili aj dva Mandylióny z konca 16., resp. 17. storočia a fragmenty kráľovských dverí zo 16. storočia. V roku 1968 boli tieto vzácne pamiatky premiestnené do Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Mandylón zo 16. storočia sa v roku 1970 objavil aj na prvej československej poštovej známke.
Nesmieme zabudnúť na skutočnosť, ktorá postihla tento chrám pred niekoľkými rokmi, kedy z jeho útrob boli odcudzené kráľovské dvere z roku 1628, pôvodne z cerkvi v poľskej obci Leluchov, päť ikon menších rozmerov a Ukrižovanie, namaľované na plátne.
Aj napriek tomu kostolík v Lukove – Venécii, ostáva zaujímavou Národnou kultúrnou pamiatkou s bohatým interiérom a zaujímavou architektúrou. Veľmi pozitívnou zmenou je aj kompletná rekonštrukcia kostola, ktorá dokázala, že stojí za to, aby sme si strážili svoje kultúrne dedičstvo. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007-2013 pod názvom Záchrana drevených chrámov na medzinárodnej drevenej ceste.
Vitajte.
