Po náročných časoch vzdelávania prišiel rad na školu v prírode. Žiaci si predsa zaslúžia na chvíľu vypnúť od každodenných povinností. Škola v prírode je časom, keď deti prežívajú niekoľko dní mimo domova, bez rodičov, v spoločnosti spolužiakov, učiteľov či vychovávateľov, zdravotníkov alebo animátorov. Je to čas, ktorý prináša deťom zábavu, poznávanie i formovanie vzťahov s ostatnými. Majú možnosť upevňovať priateľstvá alebo budovať nové vzťahy. Mimo domova sa zrazu vidia v iných situáciách a aktivitách, ktoré nie sú v škole bežné. Príroda predsa ponúka pestrú paletu aktivít, na ktoré v škole niet dostatok času.
Naša škola si animačný program vytvorila sama pod vedením učiteliek. Po dôkladnej príprave zo strany rodičov a vedenia školy sa žiaci v pondelok so zbaleným kufrom lúčili na školskom dvore so svojimi rodičmi. Padli aj slzičky a lúčenie bolo náročné nie len pre žiakov. Istotne niektorí rodičia mali prvú skúsenosť odlúčenia od svojich detí. Ešte pred cestou sme im rozdali rovnaké šiltovky, ktoré plnili nie jednu funkciu. Naložili sme batožinu do autobusu, zamávali rodičom a žiakom v škole a vyrazili za dobrodružstvom.
Prvý deň sme cestou do Tatranskej Lomnice naplánovali exkurziu na hrad. Navštívili sme dominantu Ľubovnianskej kotliny Ľubovniansky hrad, vypínajúci sa nad mestom Stará Ľubovňa na ľavej strane rieky Poprad. Už pri výstupe na vápencový kopec nás zastihol dážď. Hneď sme mali možnosť otestovať zbalené pršiplášte, v ktorých sme absolvovali celú prehliadku. V exteriéri sme sa po troch nádvoriach pohybovali po vyznačenej trase znázornenej aj na brožúre, ktorú nám ponúkli pri vstupe. V zachovanej časti interiéru žiaci obdivovali historickú expozíciu dobového nábytku, chladných zbraní, rodokmeň majiteľov hradu, repliku korunovačných klenotov, kaplnku, obuvnícku dielňu, pivovar a mnohé iné. V areáli hradu a okolí prístupovej cesty poznávali rôzne chránené stromy. Po prehliadke sme pokračovali cestou do Tatranskej Lomnice. Ubytovali sme sa v hoteli Tulipán v popoludňajších hodinách. Po obede sa žiaci rozdelili do pripravených izieb a uložili si veci. Do večere sme stihli obhliadku okolia, vyšantili sa na workoutovom ihrisku. Po večeri sa deti ešte zahrali spoločenské hry.
V utorok po náročnej prvej noci sa žiaci po raňajkách nachystali na turistiku. Pred každou aktivitou sme žiakov informovali ako sa majú pripraviť, nachystať a čo si majú so sebou zbaliť. Naplánovali sme si dlhšiu trasu. Vláčikom sme cestovali do Starého Smokovca a prestúpili na vlak na Štrbské Pleso, kde sme si urobili obhliadku najnavštevovanejšieho tatranského plesa. Ďalej sme sa popri Veže snov presunuli ku skokanským mostíkom, ktoré sú súčasťou športového areálu na Štrbskom Plese. Trochu sme sa občerstvili a umorení vrátili na hotel, kde sme mali popoludní rezervovaný bazén. Po dobrom obede sme zrelaxovali a vyšantili v bazéne a jacuzzi s príjemnou perlivou vodou. Dvojhodinový pobyt vo vode nás osviežil a pomohol zregenerovať. Po večeri sme zrekapitulovali deň a zapísali si aktivity do denníka. Nechýbali ani telefonáty domov.
Na tretí deň sme naplánovali dlhšiu túru na Hrebienok. Po raňajkách, zbalení a pripravení za ďalšími zážitkami sme vlakom docestovali do Starého Smokovca, kde nás zastihli prehánky. Po prehodnotení situácie sme nastúpili naspäť na vlak a zmenili plány. Navštívili sme múzeum prírody a krajiny, ktoré sa nachádza 100 m od Hotela Tulipán***. Návšteva Múzea TANAP-u bola príjemnou zmenou. Žiaci sa zoznámili s prírodou a históriou Tatier, pretože mali otázky k tomu, ako mohli také vysoké hory vzniknúť. Oboznámili sa aj so životom a kultúrou podtatranského ľudu v minulosti v etnografickej časti. V expozícii obdivovali okrem iného rôzne zvieratá umiestnené v unikátnych diorámach zachytávajúcich prostredie, v ktorom žijú ikonické živočíchy Tatier ako kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský, rys ostrovid, vlk dravý, medveď hnedý či hlucháň hôrny. Dokonca hneď pred vstupom žiaci preskúmali medvedí brloh. V prírodovednej expozícii sme si prezreli aj horniny, rastlinstvo a živočíšstvo lesa, kosodreviny, potokov, plies, lúk a holí. Zároveň sme si v samostatnej premietacej sále s kapacitou 72 miest pozreli film Zhovorčivý spachtoš o živote svišťov v Tatrách, ktoré sme žiaľ na živo nemali možnosť počas ŠvP vidieť, naopak, na prechádzke po okolí hotela žiaci videli pasúceho sa jeleňa v parku. Nasledovala aj prehliadka Ski múzea v Tatranskej Lomnici, ktorá sa venuje histórii, vzniku a vývoju zimných športov vo Vysokých Tarách. Po chutnom obede sme sa opäť vyšantili a oddýchli v bazéne.
Vo štvrtok sme vďaka dobrému počasiu mohli vyraziť na očakávanú plánovanú túru. Opäť sme cestovali do Starého Smokovca, kde je nástupná stanica na pozemnú lanovku. Tá premáva každú polhodinu. Pozemnou lanovkou sme sa vyviezli za 5 minút na turistami obľúbený Hrebienok vo výške 1285 m.n.m. Hneď sme zbadali jednu z podobizní medveďov – železný Medveď Kubo vážiaci 350 kg. Naša trasa pokračovala k neďalekej vysokohorskej Bilíkovej chate a ďalej k Studenému potoku. Obdivovali sme ľahko dostupné vodopády, ktoré potok vytváral. Keďže voda mala v tomto čase dostatočnú silu, počúvali sme hukot potoka, ale bližšie k vode a na lavičku cez potok sme sa kvôli sile prúdu neodvážili. Ďalej sme stúpali pohodlným chodníkom s malým prevýšením a popretkávaným kameňmi k neďalekej Rainerovej útulni. Chata je vo výške 1301 m.n.m. Dokonca sme sa odfotili so súčasným chatárom Petrom Patrasom. Tam sme si oddýchli na drevených lavičkách, načerpali sily, posilnili sa dobrotami z batôžkov a vrátili sa späť na Hrebienok. Stihli sme to tesne pred dažďom. Po náročnej túre sme po obede mali odpočinok a prípravu na večernú diskotéku. Medzi tým si žiaci pomaly balili svoje veci. Večer sme sa v spoločenskej miestnosti vyšantili na hudbu prehrávanú cez GBL a pomedzi tance sme súťažili, zabávali sa a nakoniec zhodnotili náš pobyt. Žiaci v skupinách vytvorili pojmové mapy, ktoré prezentovali, dostali diplom, sladkosti a unavení po celodenných zážitkoch pobrali spať.
V posledný deň sme si dali neskorší budíček, nakoľko sme boli veľmi unavení po predchádzajúcej túre, naraňajkovali sa, pobalili všetky veci – čo bolo veľmi náročné roztriediť a nájsť všetko, presunúť kompletnú batožinu a pomôcky pred hotel a naložiť do autobusu. Natešení a naplnení zážitkami a dojmami sme cestovali domov. Niekoľkodňový pobyt bez rodičov bol pre niektorých žiakov veľmi náročný a nezaobišiel sa bez sĺz a telefonátov. Aj keď sme počas vychádzok, prestupov občas hľadali stratenú šiltovku, batoh či iné veci, všetko sme našli. Našťastie sme zdraví a bez úrazov dorazili pred školskú bránu, kde už na nás čakali rodičia. Veríme, že v blízkej budúcnosti si ŠvP opäť zorganizujeme.
